Arteriálna hypertenzia je stav, pri ktorom je trvalé zvýšenie krvného tlaku stanovené na 140/90 mmHg. čl. Táto patológia je zistená u 40% dospelej populácie a často sa vyskytuje nielen u starších ľudí, ale aj u dospievajúcich, mladých dospelých a tehotných žien. Stala sa skutočnou „epidémiou 21. storočia“ a lekári v mnohých krajinách vyzývajú každého, aby si pravidelne meral krvný tlak už vo veku 25 rokov.
Podľa štatistík iba 20-30% pacientov s arteriálnou hypertenziou dostáva adekvátnu terapiu a iba 7% mužov a 18% žien pravidelne monitoruje krvný tlak. V počiatočných štádiách je arteriálna hypertenzia asymptomatická alebo sa zistí náhodne počas vyšetrení alebo pri návšteve lekára kvôli liečbe iných ochorení. To vedie k progresii patológie a výraznému zhoršeniu zdravia. Mnohí pacienti s arteriálnou hypertenziou, ktorí nevyhľadajú lekársku pomoc alebo jednoducho ignorujú odporúčania lekára a nedostávajú stálu liečbu na úpravu krvného tlaku na normálnu úroveň (nie viac ako 130/80 mm Hg), riskujú vážne komplikácie tejto patológie: mŕtvica, infarkt myokardu, srdcové zlyhanie atď.
Vývojové mechanizmy a klasifikácia
K zvýšeniu krvného tlaku dochádza v dôsledku zúženia priesvitu hlavných tepien a arteriol (menších vetiev tepien), čo je spôsobené zložitými hormonálnymi a nervovými procesmi. Keď sa steny krvných ciev zužujú, zvyšuje sa práca srdca a pacient vyvíja esenciálnu (t. j. primárnu) hypertenziu. Táto patológia sa vyskytuje u 90% pacientov. U zvyšných 10 % je hypertenzia symptomatická (t.j. sekundárna) a je spôsobená inými ochoreniami (zvyčajne kardiovaskulárnymi).
Esenciálna hypertenzia (alebo hypertenzia) nevzniká v dôsledku poškodenia akýchkoľvek orgánov. Následne vedie k poškodeniu cieľových orgánov.
Sekundárna hypertenzia je vyvolaná poruchami vo fungovaní systémov a orgánov, ktoré sa podieľajú na regulácii krvného tlaku, t.j. zmena krvného tlaku smerom nahor je príznakom základného ochorenia. Delia sa na:
- obličkové (parenchymálne a renovaskulárne): vyvíjať sa v dôsledku vrodenej alebo získanej hydronefrózy, akútnej alebo chronickej glomerulo- a pyelonefritídy, polycystickej choroby obličiek, radiačnej choroby obličiek, diabetickej glomerulonefrózy atď.;
- hemodynamické (mechanické a kardiovaskulárne): vyvíjajú sa s insuficienciou aortálnej chlopne, úplnou atrioventrikulárnou blokádou, aterosklerózou aorty, otvoreným aortálnym vývodom, koarktáciou aorty, Pagetovou chorobou, arteriovenóznymi fistulami atď.;
- endokrinné: vyvíjať sa s feochromocytómom (hormonálne aktívny nádor nadobličiek), paragangliómami, Cohnovým syndrómom, akromegáliou, Itsenko-Cushingovým syndrómom alebo chorobou atď.;
- neurogénne: vyvíjať sa s chorobami a ložiskovými léziami miechy a mozgu, hyperkapnia (zvýšenie množstva oxidu uhličitého v krvi) a acidóza (posun acidobázickej rovnováhy smerom k kyslosti);
- ostatné: vzniká neskorou toxikózou v tehotenstve, otravou táliom a olovom, karcinoidným syndrómom (otrava krvi prebytočnými hormónmi), porfýriou (dedičná porucha metabolizmu pigmentu), predávkovaním glukokortikoidmi, efedrínom, katecholamínmi, užívaním hormonálnej antikoncepcie, jedením potravín s tyramínom pri užívaní inhibítorov MAO.
Podľa povahy kurzu môže byť arteriálna hypertenzia:
- prechodný: zvýšenie krvného tlaku sa pozoruje sporadicky, trvá niekoľko hodín až niekoľko dní a normalizuje sa bez použitia liekov;
- labilný: krvný tlak sa zvyšuje vplyvom akéhokoľvek provokujúceho faktora (fyzický alebo psycho-emocionálny stres), lieky sú potrebné na stabilizáciu stavu;
- stabilný: pacient má neustále zvyšovanie krvného tlaku a na jeho normalizáciu je potrebná vážna a stála terapia;
- kríza: pacient zažíva periodické hypertenzné krízy;
- malígny: krvný tlak stúpa na vysoké hodnoty, patológia rýchlo postupuje a môže viesť k závažným komplikáciám a smrti pacienta.
Arteriálna hypertenzia je klasifikovaná podľa závažnosti takto:
- I stupeň: krvný tlak stúpa na 140-159_90-99 mm Hg. čl.;
- II stupeň: krvný tlak stúpa na 160-170/100-109 mm Hg. čl.;
- III stupeň: krvný tlak stúpne na 180/110 mm Hg. čl. a vyššie.
Pri izolovanej systolickej hypertenzii je typické len zvýšenie systolického tlaku nad 140 mmHg. čl. Táto forma hypertenzie sa častejšie pozoruje u ľudí starších ako 50-60 rokov a jej liečba má svoje vlastné charakteristické znaky.
Príznaky arteriálnej hypertenzie
Pacienti s arteriálnou hypertenziou môžu pociťovať bolesti hlavy a závraty.
Po mnoho rokov si pacienti nemusia byť vedomí prítomnosti arteriálnej hypertenzie. Niektorí z nich počas počiatočného obdobia hypertenzie zaznamenávajú epizódy slabosti, závratov a nepohodlia v ich psycho-emocionálnom stave. S rozvojom stabilnej alebo labilnej hypertenzie sa pacient začína sťažovať na:
- všeobecná slabosť;
- blikanie múch pred očami;
- nevoľnosť;
- závraty;
- pulzujúce bolesti hlavy;
- necitlivosť a parestézia v končatinách;
- dýchavičnosť;
- ťažkosti s rozprávaním;
- bolesť srdca;
- opuch končatín a tváre;
- zrakové postihnutie atď.
Pri vyšetrení pacienta sa odhalia lézie:
- obličky: urémia, polyúria, proteinúria, zlyhanie obličiek;
- mozog: hypertenzná encefalopatia, cerebrovaskulárna príhoda;
- srdce: zhrubnutie srdcových stien, hypertrofia ľavej komory;
- cievy: zúženie lúmenu tepien a arteriol, ateroskleróza, aneuryzmy, disekcia aorty;
- fundus: krvácanie, retinopatia, slepota.
Diagnostika a liečba
Pacientom s príznakmi arteriálnej hypertenzie možno predpísať nasledujúce typy vyšetrení:
- meranie krvného tlaku;
- všeobecné testy moču a krvi;
- biochemický krvný test na stanovenie hladiny celkového cholesterolu, lipoproteínového cholesterolu, kreatinínu, draslíka, glukózy a triglyceridov;
- EKG;
- Echo-CG;
- vyšetrenie očného pozadia;
- Ultrazvuk obličiek a brušnej dutiny.
V prípade potreby môže byť pacientovi odporučené absolvovať ďalšie vyšetrenia. Po analýze získaných údajov lekár vyberie režim liekovej terapie a poskytne podrobné odporúčania na zmenu životného štýlu pacienta.